Nudná hanba v predfestivalových Košiciach

Autor: Mišo Valach | 15.4.2013 o 11:57 | (upravené 15.4.2013 o 12:56) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  498x

Kamoška z Miskolcu mi poslala mail. Na moje naliehanie. Mail, ktorého slovenské a dole aj pôvodne anglické znenie som sa rozhodol uverejniť. Mail o zážitku z predfestivalových Košíc, resp. o nudnej hanbe z predfestivalových Košíc. A ja som sa ho rozhodol uverejniť. Rozhodol som sa ho uverejniť pretože niečo veľmi blízke nebezpečne vysokej istote mi hovorí, že život do nudnej hanby zapadne aj v po festivalových Košiciach. Čítajte teda všetci, aj kompetentní. Ak by som podobný mail poslal pánovi Rašimu, začal by sa jeho úrad veľmi pravdepodobne vyhovárať na pamiatkárov, cirkev, iné kompetentné aj nekompetentné úrady. Tie by sa zas veľmi pravdepodobne začali vyhovárať na iné kompetentné a nekompetentné úrady a možno aj na cirkev. A tak ďalej. Vôbec ma to nezaujíma. Robte hlupákov zo seba a neprenášajte hlúposť do imidžu mesta, ktoré si snáď za tento rok vytvorí určité meno. Lebo to meno bude potrebné aj udržať.

 

Košice, spiaca krásavica

Košice su jedným z mojich obľúbených miest v Strednej Európe. Moje prvé spomienky z detstva na cesty mimo krajiny sú spojené s Košicami. Z rodného mesta Miskolcu sme často podnikali výlety do blízkej Kasse (maďarské označenie Košíc) na prechádzku po krásnom historickom centre a nákupy vo veľkom obchodnom centre, kde sa zdalo byť viac druhov tovaru ako u nás doma.

Návšteva Košíc zostala u nás rodinnou tradíciou do dnešných čias. Každý rok navštevujeme čarovné vianočné trhy v Košiciach a nikdy nevynecháme príležitosť ukázať toto mesto či odporučit ho aj naším hosťom, ktorí chcú poznať Strednú Európu. Môj muž je veľkým obdivovateľom Dómu Sv. Alžbety a jeho diplomová práca bola na tému histórie výstavby tohto chrámu. Máme teda veľmi silné emocionálne puto k tomuto mestu, ktoré sme nedávno ešte zvýšili účasťou na košickom maratóne mieru, kde sme (inšpirovaní krátkým príbehom Dušana Šimka) zabehli jeho prvú polovicu. A samozrejme tešili sme sa z víťazstva Košíc ako Európskeho hlavného mesta kultúry.

Poslednú sobotu sme sa rozhodli opať podniknúť krátky výlet do Košíc, aby sme si prezreli vežu katedrály (ktorú som zatiaľ nenavštívila) a navštíviť aj niektoré ostatné kostoly (Jezuitský a Františkánsky). Na webstránke katedrály sme si pre istotu teda pozreli otváracie hodiny a načas vyrazili.

V Košiciach nás najprv prekvapila zmena parkovacieho systému. Všade sa nachádzali značky upozorňujúce na nový SMS systém parkovania, ale nemohli sme nikde nájsť info o cene a bezplatných hodinách. Takisto nebolo ľahké nájsť staršie parkovacie hodiny. Pýtali sme sa sami seba či nie sme omylom v meste, kde do otváracieho ceremoniálu Európskeho hlavného mesta kultúry zostáva pár dní.

Naše prvé kroky viedli do katedrály, kde sme sklamaní zistili, že veža je kvôli rekonštrukcii uzavretá čo nebolo vôbec na webstránke katedrály uvedené. Ale nezúfali sme, kedže v Košiciach je množstvo iných pamiatok na návštevu. Ako sme však neskôr zistili pozatvárane bez zmienky o otváracích hodinách (okrem kaplnky Sv. Michala) boli aj všetky ostatné kostoly.

Pociťovali sme sklamanie. Nemôžem povedať, že sme do Košíc cestovali kvôli ničomu. Pretože aj keď sme si nemohli prezrieť pamiatky, ktoré sme chceli aspoň sme si užili promenádu po mrazivom meste. Len sme sa zamýšľali nad tým ako sa toto mesto pripravilo na to veľké podujatie, ktoré ho čakalo.

Ako píšem tieto zážitky práve som si uvedomila, že dnes je deň otváracieho ceremoniálu. Môžem len dúfať, že moje obľúbene mesto na Slovensku sa prebudilo a bude schopné zabezpečiť pre jeho návštevníkov lepšie služby a prostredie.

anglický originál:

 

Košice, the sleeping beauty

Košice is one of my favorite Central European cities. My first childhood memories about travelling abroad are related to Kosice: from my hometown, Miskolc we often visited the not so far „Kassa” to go for a walk in the beautiful inner city and to do some shopping in that big department store whose assortment seemed to be richer then of the Hungarians.

Visiting Košice remained our family habit until today. Each year we go to see the charming Christmas market in Košice , we never miss to take our guests to Košice or to recommend it to those who want to visit Central Europe. My husband is a big fan of the cathedral, he wrote his MA thesis on its bulding history. So we have a strong emotional attachment to this town, which was just increased by achieving our first half Marathon distance at the Košice Peace Marathon (inspired by the short story of Dušan Šimko). We were glad to hear that Košice had won the possibility to be the European Cultural Capital for a year.

Last Saturday we decided to take a short trip to Košice again, to climb up to the cathedral tower (which I’ve never seen before) and to visit some other churches as well (the Jesuit, the Dominican and the Franciscan church). We checked the opening hours of the tower on the website of the cathedral, just to make sure, and we left on time.

In Košice we were surprised as we realized that the parking system had changed. There were new signs everywhere about the so called SMS parking, but we couldn’t find anything about the fees or the free periods. It also wasn’t easy to find an old fashioned parking meter. We kept asking ourselves, whether we were not mistaken that the opening ceremony of the European Cultural Capital events would take place in a few days? How would the foreign visitors cope with the the Slovak sings of the SMS parking?

Our first move was to the cathedral, where we noticed the fact with disappointment that the tower had been closed due to a reconstructing work that hadn’t been indicated on the website. But no problem, let’s go on, there are still sights to visit. Needless to say all the churches were closed, non of them had signs with the visiting hours (except for the St. Michael Chapel).

We were disappointed. I don’t want to say that we had travelled for nothing because we enjoyed our promenade in the frozen city even if we couldn’t see the attractions we planned to. We were just wondering how the city had been preparing for the big event.

Whilst writing these experiences I’ve just realized that today was the day of the opening ceremony. I can only hope, that my favourite city in Slovakia has awoken and will be able to provide more convenient services and environment for the tourists.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?